Chceme byť školou, v ktorej sa žiak postupne stáva aktívnym, samostatným a zodpovedným účastníkom svojho učenia. Nechceme iba odovzdávať vedomosti. Chceme žiakov naučiť premýšľať, klásť otázky, hľadať riešenia, prepájať informácie, učiť sa z chýb, rozhodovať sa, preberať zodpovednosť, požiadať o pomoc, keď ju potrebujú a postupne zvládať čoraz viac vecí samostatne.
ŽIAK - Od „učím sa, lebo musím“ k „viem, prečo sa učím“
Žiak nie je iba prijímateľom informácií. Je aktívnym účastníkom vyučovania.
Chceme, aby sa postupne učil: Čo sa učím? Prečo sa to učím? Ako sa to môžem naučiť? Čo už viem? Čo ešte potrebujem?
Podporujeme jeho schopnosť plánovať, rozhodovať sa a reflektovať vlastné učenie.
UČITEĽ - Od „odovzdávam učivo“ k „vytváram podmienky na učenie“
Učiteľ zostáva odborným a pedagogickým lídrom. Zároveň však nie je jediným zdrojom poznania. Vytvára situácie, v ktorých žiaci aktívne premýšľajú, diskutujú, spolupracujú, objavujú súvislosti, vysvetľujú vlastnými slovami a aplikujú vedomosti.
Učiteľ nehodnotí iba to, či žiak pozná správnu odpoveď, ale pomáha mu pochopiť aj ako k nej dospel.
UČENIE A POZNÁMKY - Od pasívneho prepisovania k aktívnemu spracovaniu informácií
Nechceme, aby žiak iba pasívne prepisoval text. Naučíme ho vybrať podstatné informácie, analyzovať ich a usporiadať ich. Podľa charakteru učiva ho naučíme používať rôzne možnosti ako si zapísať učivo. Chceme podstatne viac rozvíjať čitateľskú gramotnosť našich žiakov aktívnou prácou s učebnicou či iným odborným textom.
DOMÁCA PRÍPRAVA - Od „musím“ k „oplatí sa mi“
Domácu prípravu vnímame predovšetkým ako príležitosť na precvičenie a prípravu na vyučovanie. Žiak postupne objaví súvislosť: pripravím sa → som istejší → učivo mi ide ľahšie. Chceme podporovať vnútornú motiváciu a schopnosť žiaka prevziať zodpovednosť za vlastné učenie.
ASISTENT UČITEĽA - Od „osobnej pomoci“ k podpore samostatnosti
Asistent učiteľa je súčasťou pedagogického tímu. Jeho úlohou je pomáhať vytvárať podmienky, aby sa mohli do učenia zapojiť všetci žiaci. Môže intenzívne podporovať konkrétneho žiaka, keď to potrebuje. Zároveň však platí, že jeho pomoc nemá nahrádzať vlastnú aktivitu žiaka. Cieľom podpory nie je vytvoriť závislosť od asistenta. Cieľom je postupne zvyšovať samostatnosť žiaka.
HODNOTENIE - Od „čo je zle?“ k „čo už viem a kam sa môžem posunúť?“
Hodnotenie má byť nástrojom učenia. Chceme, aby žiak vedel čo sa mu podarilo, čomu už rozumie, kde urobil chybu, čo môže urobiť inak, v čom sa môže zlepšiť. Chyba nemá byť iba dôvodom na stratu bodov. Chyba je informácia o tom, čo sa ešte potrebujeme naučiť.
VZŤAH UČITEĽ – ŽIAK
Snažíme sa vytvárať prostredie, ktoré stojí na vzájomnom rešpekte, dôvere, jasných pravidlách a zodpovednosti.
- Rešpekt neznamená bezbrehosť – pravidlá platia pre každého.
- Sloboda neznamená chaos – slobodná voľba má svoje hranice.
- Podpora neznamená ústupky – od žiakov máme stále vysoké, no reálne očakávania.
Čím väčšiu samostatnosť žiakom dávame, tým väčšiu zodpovednosť od nich vyžadujeme.
RODIČ - Od „kontrolujem školu“ k „podporujem samostatnosť dieťaťa“
Rodič je dôležitým partnerom školy. Nechceme, aby rodič preberal zodpovednosť za učenie dieťaťa. Chceme, aby dieťaťu pomáhal postupne túto zodpovednosť preberať.
Naša škola má za cieľ viesť žiakov k samostatnosti a preberaniu zodpovednosti za vlastné učenie. Naším cieľom nie je dokonalý žiak, ale žiak, ktorý sa postupne stáva schopným riadiť vlastné učenie.
Ako spoznáme, že sa nám to darí ?
Tak, že si budeme všímať, či žiaci:
- kladú viac otázok,
- dokážu vysvetliť svoje uvažovanie,
- vedia si vybrať vhodnú stratégiu učenia,
- dokážu pracovať samostatnejšie,
- vedia požiadať o pomoc,
- dokážu povedať, čo im pri učení pomáha,
- preberajú zodpovednosť za svoju prípravu,
- dokážu reflektovať svoje chyby,
- a postupne potrebujú menej priamej pomoci dospelého.
