Aktualizácia 6.3. 2025

Dňa 24. marca 2025 sa uskutoční  divadelno-výchovné predstavenie s názvom 

Nedaj sa, hovor o tom!, ktoré pútavým spôsobom priamo na školách rieši aktuálnu a stále narastajúcu problematiku šikanovania, rasizmu, fyzického násilia či kyberšikanovania a mnoho iného. Je určené pre všetkých žiakov školy.

 

 

Od 6. marca 2025  prebieha preškolenie a zároveň overenie nadobudnutých vedomostí  všetkých pedagogických a odborných zamestnancov školy,  v oblasti šikanovania a kyberšikanovania.

 

 

15. febuára 2025 škola uzatvorila zmluvný vzťah so spoločnosťou  

osobnyudaj.sk, s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice 

IČO: 50 528 041 

IČ DPH: SK2120357041 

ktorá škole zabezpečuje

• kompletné právne a psychologické poradenstvo pre oblasť šikany a kyberšikany,
• elektronickú platformu a vzdelávacie videá,
• školiace videá pre zamestnancov s otestovaním ich znalostí,
• informačné grafiky a edukačné materiály pre pedagógov a žiakov,
• ďalšie pomôcky pre zvládnutie problematiky,
• osobné prednášky pre učiteľov a žiakov.

 

 

Aktualizácia 3.2. 2025

Od 1. februára 2025 vstúpila do platnosti nová smernica o šikanovaní.

Smernica č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a v školských zariadeniach

 

V zmysle novej smernice MŠ č. 1/2025  má škola podrobne rozpracovanú internú smernicu na prevenciu, zisťovanie a riešenie šikanovania v základnej škole.

Interná smernica ZŠ s MŠ vo Voderadoch o šikanovaní

 

Kontaktné údaje inštitúcií zaoberajúcich sa riešením šikanovania:

Štátna školská inšpekcia
Ústredie
Staré grunty 52
841 04 Bratislava 4
Kancelária hlavnej školskej inšpektorky
Tel.: +421 2 321 95 811
Email: hsi@ssi.sk

Centrum poradenstva a prevencie, M.Sch. Trnavského 398/2, Trnava
M.Sch. Trnavského 2, 91701 Trnava
Poradenské služby v oblasti školstva a školských zariadení.
https://cpptrnava.sk/

 

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Cyprichova 42,
831 05 Bratislava
IČO: 00681385

 

Krátko o šikanovaní

Pojmom šikanovanie označujeme úmyselné a opakované konanie s cieľom násilne alebo pod určitou hrozbou prevziať kontrolu nad niekým s využitím psychologickej prevahy. Šikanovanie prebieha v čase a jednotlivé incidenty so sebou súvisia, prípadne na seba nadväzujú. Problém praxe však je, že táto definícia umožňuje hodnotiť šikanovanie zväčša len retrospektívne. Čiže až po dôkladnom prešetrení alebo pozorovaní série incidentov je možné „vyhlásiť“, že nejde o jednorazový incident, ale o dejovú líniu. Sú prípady, ktoré sú zreteľnejšie, ale veľa prípadov nám umožňuje sa na ne pozrieť z nadhľadu až po čase.

Prejavy šikanovania

Pod pojmom šikanovanie si môžeme predstaviť rôzne prejavy. Najčastejšie prejavy sú posmievanie, ponižovanie, vyčleňovanie, vydieranie, prenasledovanie a vytváranie negatívneho obrazu o niekom. Ak sa nad týmito prejavmi a pojmami hlbšie zamyslíme, môžeme vnímať ich pokračujúcu, resp. opakujúcu tendenciu, čo nám len potvrdzuje, že ide o sériu incidentov. V literatúre a teórii sa môžeme stretnúť aj s formami šikanovania. Formy nám ukazujú ako jednotlivé prejavy vyzerajú navonok. Ako príklad si môžeme vziať vysmievanie. V priamej forme nevhodne komentuje iniciátor zovňajšok, v nepriamej forme nabáda ostatných, aby si na obeti nedokonalosti všímali, prípadne ju pred inými k niečomu prirovnáva. V bezprostrednej forme sa to môže diať v triede, v kybernetickej forme v triednej skupine na sociálnej sieti.

https://edusmile.sk/sikanovanie-kybersikana/

 

V našej škole netolerujeme šikanovanie v žiadnej podobe a aj náznakom šikanovania venujeme mimoriadnu pozornosť.

Každý zamestnanec školy je povinný pri každom zistení nevhodného správania sa žiaka v škole, bezodkladne o tejto skutočnosti informovať vedenie školy.

 

Smernica MŠ na prevenciu šikanovania

Prevencia šikanovania - dokument VUDPAP

 

 

Hranice šikanovania

Autor: Peter Lengyel

https://edusmile.sk/2024/12/29/hranice-sikanovania/

V centre znalostí o šikanovaní sme sa venovali hraniciam šikanovania.

Hranica, pred ktorou ešte nejde o šikanovanie a za ktorou už je šikanovanie, nie je vždy úplne zreteľná. V praxi sa často stretávame s až príliš veľkou vkladanou energiou zo strany riešiteľov násilia v jednotlivých prípadoch túto hranicu nachádzať. Pozrime sa teda na túto hranicu bližšie z pohľadu úmyslu a jeho kontextu.

Nesprávna identifikácia

Najčastejšie nastávajú tri typy zámen šikanovania a „nešikanovania“. Násilie nesprávne vyhodnotené ako šikanovanie, odmietanie a asertivita vnímané ako šikanovanie a doberanie vnímané ako šikanovanie.

Rovesnícke násilie

Rovesníckym násilím označujeme akékoľvek násilie medzi deťmi. Význam slova „násilie“ má však naprieč rezortmi, ktoré sa zaoberajú konfliktmi medzi deťmi, rôzne konotácie a váhu. Napríklad na účely trestného stíhania sa môže za násilie považovať až mimoriadne závažné konanie oproti vnímaniu pomáhajúcich pracovníkov či pedagógov, ktorí za násilie považujú aj bežné konflikty medzi deťmi. Držme sa v praxi toho, že akékoľvek násilie je problematické a je mu potrebné venovať rovnakú pozornosť ako šikanovaniu. Dokonca aj dohodnuté bitky alebo vyrovnané zápasenie medzi deťmi môže vzbudzovať verejné pohoršenie alebo strach. Čo je tiež legitímnym dôvodom na reakciu dospelých.

 

Predchádzanie nedorozumeniam

Pri prílišnom hľadaní hranice šikanovania a „nešikany“ môžeme urobiť viacero chýb. Hovorili sme o znaku typickom pre šikanovanie – opakovanie. Majme na mysli, že zväčša vidíme incidenty akoby cez „kľúčové dierky“. Teda vidíme ich ako jednorazové aktivity, ironické poznámky a násilie. Ak vyhlásime na základe nedostatku informácií o nejakom konaní, že bolo „len“ jednorazovým a nebolo šikanovaním, môžeme tým nedostatočne ochrániť obeť. Dôsledkom môže byť tiež, že agresor môže ďalej voči obeti s deštruktívnym konaním pokračovať. Práve riziko nesprávnej identifikácie je jedným z dôvodov, pre ktoré je lepšie hovoriť o prejavoch a dôsledkoch ako nazývať smerom k rodičom a deťom unáhlene konanie ako „šikanovanie“.

Kontext úmyslu je rozhodujúci

Pri posudzovaní podozrenia na šikanovanie sa neriadime iba samotným prejavom (čo sa stalo), ale aj kontextom (čo bolo pred tým a po tom). Kontext nám totiž odhaľuje podstatné súvislosti, ktoré vytvorili podmienky pre vznik násilia a šikanovania. Už vieme, že každé násilné správanie má nejaký úmysel a motív. Ak je smerovaný priamo k sebe, zväčša to nie je problém. Ak je úmysel smerovaný k sebe cez druhého, úmysel sa mení. Situácia, keď dieťa pozýva ostatné deti na svoju oslavu môže poslúžiť ako dobrý príklad.

Deklarované čisté úmysly

Aplikačná prax sa potýka prirodzene s kombináciou, keď dieťa podozrivé z využívania šikanovania deklaruje vlastné „čisté“ úmysly, ale výsledkom je odmietnutie s „trpkou príchuťou“. Reakciou dospelých v tomto smere nemusí byť vždy hľadanie fragmentov pravdy, ale skôr vzájomné scitlivovanie detí, ktoré pozývajú a ktoré sa nedostanú na oslavu. Aby sa pozývajúce dieťa naučilo odkomunikovať situáciu rešpektujúco voči nepozvaným a naopak, aby sa nepozvané deti apriori necítili odmietnuté. Z toho, okrem iného, vyplýva, že naším cieľom v podobných prípadoch má byť najmä citlivé vnímanie motívov detí a následné pozorovanie ďalších prejavov, nie dokazovanie úmyslov. Motívy nám časom lepšie napovedia, či ide o správanie smerujúce k šikanovaniu alebo len ide o slabú zručnosť detí odkomunikovať jednotlivé situácie.

Doberanie a vtip

Pri konzultáciách s učiteľmi sa stretávame so situáciami, kedy sa obeť cíti verbálne napádaná, ale iniciátor konania hovorí, že šlo o vtip a zábavu, ktorej cieľom nebolo ublížiť. Rozhodujúcim faktorom pri tzv. doberaní je možnosť dieťaťa ukončiť správanie smerované k nemu a možnosť mať nad tým, ako sa s ním zaobchádza, kontrolu. A to bez ohľadu na to, koľkým ľuďom je to smiešne a ako veľmi to stmeľuje kolektív. Aj toto však musíme posudzovať z pohľadu dieťaťa, na ktorom sa zabávajú a nie z pohľadu iniciátora. Pretože jedným zo znakov šikanovania je prevaha agresora. Nielen fyzická, ale aj psychologická. Takže sú časté situácie, kedy má dieťa zdanlivo možnosť povedať „dosť“, ale reálne je pod tlakom z odmietnutia, vyčlenenia, zosmiešnenia jeho reakcie, prípadne budúceho násilia. Takto sa dieťa dostáva do kolotoča, že vtipy na svoju adresu trpí, ale nedokáže sa im postaviť.

Pomoc pri „doberaní“

Dospelý alebo učiteľ môže v týchto situáciách, keď nie je zreteľné, či sa naozaj všetci rovnako bavia, presmerovať pozornosť . A vyčkať na situáciu, keď sa bude môcť s dieťaťom, voči ktorému je správanie smerované, diskrétne o situáciách rozprávať. A podľa toho ďalej zareagovať. V týchto situáciách nemusí ísť ani iniciátorovi vyslovene o poníženie druhého dieťaťa, len si možno neuvedomuje možné následky a vplyv na druhé dieťa. Aj tu pomôže úprimný a citlivý rozhovor.

Autor: Peter Lengyel

https://edusmile.sk/2024/12/29/hranice-sikanovania/